Sieťotlač

Sieťotlač je metódou prietlačnej tlače. Farba teda nie je nanášaná na tlačovú formu a z tej následne otlačená, ako je to aj u ostatných techník, ale je cez ňu pretláčaná. Sieťotlač je jedinou metódou patriacou do tejto kategórie a princíp techniky je absolútne unikátny.

Ide o metódu vyvinutú v roku 1929 v USA, odkiaľ ju Európa prevzala po vojne. Ale základná technológia tejto metódy je oveľa staršia a vymyslená bola v Číne.

Sieťotlač je založená na princípe pretláčania farby cez sito Sito je tvorené rámom, na ktorom je napnutá sieťovina ako maliarske plátno na svojom ráme. Najčastejšie používané materiály na sieťovinu sú uhelon, nivold, hodváb alebo kovové vlákna. Sito je upravené tak, aby (podľa motívu) niektoré miesta boli pre farbu priechodzie a iné nie. Pokiaľ chceme tlačiť viacfarebný motív, musíme mať pre každú farbu vlastné sito s vlastným motívom. Motív sa na sito nanáša najrôznejšími technikami, najčastejšia však je metóda fotomechanická.

Keď je pripravené sito s motívom, môže začať proces samotnej tlače. Najprv je nanesená farba, ktorá je následne pomocou terky, pretlačená nezalepenými otvormi na site na potlačový materiál. Terka sa skladá s pevného (dreveného, kovového) držadla a gumového ostria.

Spektrum potlačových materiálov u sieťotlače zahrňa všetko od papiera, cez kov a plast až po textil. Je tak asi najväčšie zo všetkých ostatných dostupných tlačových techník. Konkrétne pri potlači textílií je táto metóda veľmi obľúbená, pretože robí veľmi kvalitnú a trvalú potlač. Textil je potom možné prať a žehliť akokoľvek a s potlačou sa nič nestane.

Všeobecne platí, že je za pomoci sieťotlače na potlačovaný materiál nanesená oveľa silnejšia vrstva farby než pri ostatných technikách. To sa využíva u potlačovaných produktoch. Sieťotlač je najčastejšie volená pri tlači plagátov, obalov, samolepiek a pri potlači CD a DVD a textilu. Využitie tejto techniky je ozaj veľmi rozmanité.

Výhodou sieťotlače je teda rozhodne rozsah potlačovaných materiálov. Sieťotlač však má aj niekoľko nevýhod. Po prvé je to menšia efektivita sieťotlačových strojov. Tie síce poslednou dobou zaznamenali obrovský rozvoj a okrem ručných sieťotlačových strojov dnes máme aj poloautomatické a plnoautomatické, stále je ich efektivita menšia. Ďalším negatívom tejto techniky je dlhá doba sušenia už potlačených materiálov a tiež nemožnosť vytlačiť dostatočne ostré jemné detaily. Preto napríklad tlač fotografií touto metódou neprichádza do úvahy.